Každý, kto sa zaoberá osobným rozvojom, hľadá cestu na udržanie zdravia alebo sa snaží o jeho navrátenie, skôr či neskôr narazí na tému pôstu, hladovania či dokonca breathariánstva – pránickej výživy.
Henri Monfort žije bez fyzickej stravy už niekoľko rokov a delí sa o svoje skúsenosti. Nesmierne zaujímavé sú jeho informácie o myslení, o programovaní tela, o ovplyvňovaní reality svojim myslením.





Príspevok nie je bez zaujímavosti a myslím,že takýchto ľudí je oveľa viac. Ale sú títo ľudia aj naozaj šťastní? Čo je za fasádou (zdanlivého) zdravia? Pre aký význam to robia, nie je to len vystupňovanie ega z inej strany, nie je to snaha o akýsi únik? Neviem,neodsudzujem ich, ale nejaké nadšenie k tomu tiež nezdieľam. Sme totiž hlboko spútaní po tisícročia nezdravým spôsobom života a od toho ani výživu nemožno tak ľahko oddeliť. Ani vegetariánom nemôže byť každý bez toho aby si vážne neuškodil. Zmena nastať musí iste aj v stravovaní ale nedá sa to skokom a tiež nie jednostranne bez súčinnosti ducha v prvom rade. Chrániť telo bez vzťahu k duchu nemá totiž žiaden význam. Okrem toho i zmena v telesnom so všetkými funkciami musí nastávať pozvoľna, všetko sa musí v tele prerodiť k novému postupne a na to iste jedna generácia nestačí.