Cenzúra

Protislovenský denník SME cenzuruje odkazy na tento blog. Je to najmä aj pre tento článok. Na tomto blogu sú informácie, ktoré podľa neho nemáte vedieť :-).

Sympatické linky

Kto raz prekukne informačný mor, ktorým sme zavalení, a zistí, ako tento systém pracuje, veľmi rýchlo sa začne orientovať Kto to zatiaľ nedokáže, tomu ponúkam nasledujúce linky. Zoznam nie je vyčerpávajúci, ani zoradený podľa dôležitosti. Je to však dobrý odrazový mostík, ak chcete vedieť, čo sa okolo vás skutočne deje.

Bádateľ
Beo
Háčky a udice
Hlavné správy
Infovojna
Knihy, ktoré vám otvoria oči
Nadhľad dáva slobodu
Necenzurované stránky VP
Riziká v očkovaní
Rodná cesta
Sloboda v očkovaní
Slobodné médiá
Slobodný vysielač
Slovansko-árijské védy
Za slobodnú a spravodlivú spoločnosť


České zdroje:
ac24
AEnews
Czech free press
Filmy, ktoré vám otvoria oči
freeglobe
Kanál Igor Chaun
Kanál Irena Areni
Leva-net
NWO Opposition
Orgo-Net
Prvopodstata
SputnikNews
Sueneé
Svobodné noviny
tadesco
wertyzreport

Einstein ako ho nepoznáte

plagiator einstein so svätožiarouMýty môžu mať pravdivé jadro, rovnako však môžu byť znáškou klamstiev. A práve to je prípad Alberta Einsteina.

Aj keď prevládajúci názor ho v súčasnosti stavia do role pioniera v boji za mier, považuje ho za symbol ľudskej dobroty a prikladá mu povesť najväčšieho génia svetových dejín, jeho svätožiara je falošná.

To dieťa je zaostalé

Toto vyjadrenie lekára Paulínu, matku malého Alberta, ktorý ako štvorročný sotva dokázal vyjachtať niekoľko individuálnych slov, ťažilo ako balvan na hrudi. O niekoľko rokov sa narodila jeho sestra Maya, ktorá bola podstatne bystrejšia a inteligentnejšia, čo tiež prispelo k Albertovmu zakomplexovanému, pribrzdenému a precitlivenému charakteru, zároveň mu to, podľa Jungovho a Adlerovho zákona kompenzácie, pomohlo vyvinúť hlboko zakorenenú túžbu uplatniť sa, ktorá ho mala sprevádzať celý život a ktorú sa ustavične pokúšal zamaskovať nevinne neškodným habitom. Každý neúspech zvyšoval jeho svojhlavosť a zaťatosť.

Ešte pred pubertou obvinil nemecký výchovný systém, že ho podviedol falošnými náboženskými učeniami (pričom je potrebné uviesť, že pritom sám nebol pravoverným židom). Ako pätnásťročný sfalšoval svoj lekársky posudok, aby sa nemusel zúčastniť vyučovania, a ako sedemnásťročný uviedol nemeckú štátnu príslušnosť, aby sa vyhol vojenskej službe. Neskôr sa sám priznáva, že „nikdy nepatril svojej vlasti (Nemecku) ani rodičovskému domu alebo priateľom, iba „kmeňu“ (sionizmu)“.

Možno že to je príčina toho, že svoje prvé dieťa, dcérku Lieserl, dal na adopciu, namiesto toho aby sa do konca života o ňu staral, a že svojho duševne postihnutého syna Eduarda umiestnil do psychiatrického ústavu vo Švajčiarsku, a prestal sa ďalej zaujímať o jeho zdravie a osud. Do tohto obrazu zapadá aj ponižujúce zaobchádzanie so svojimi ďalšími deťmi, ako tieto dosvedčujú, a svojimi oboma manželkami, z ktorých prvú opustil po dlhom období ponižovania a afér s inými ženami, aby potom rovnakým spôsobom obšťastnil aj druhú.

Kto sa chce dozvedieť o povznášajúcom súkromnom živote tohto „génia“ viac, prečíta si knihu The privates lifes of Albert Einstein od Rogera Highfieldsa a Paula Cartera. Tento človek, ktorý štyri razy zmenil štátnu príslušnosť (nemecká, švajčiarska, opäť nemecká, anglická a americká) sa takto sťažoval:

„Možno je to môj osud, že všade budím dojem netvora: Pre Nemcov som žid a pre Angličanov nemecký vedec.“

37332Najsmutnejšie však je, že chudák Albert Einstein sa v sedemnástich rokoch musel cítiť sám a znevýhodnený, pretože mu ostalo odopreté jeho najvrúcnejšie želanie: stať sa husľovým virtuózom. Aj keď mu jeho bohatá, židovská rodina platila najlepšie hudobné školy v Mníchove, Miláne a Aarau […]v tomto okamihu svojho života musel priznať, že nikdy z neho nebude viac ako iba priemerný huslista. Bolo nevyhnutné, obzrieť sa za niečím iným. Jeho cieľom bolo dosiahnuť úspech v živote za každú cenu. Rozhodol sa, že sa stane špičkovým matematikom. Napriek mimoriadne skromným výkonom, ktoré predviedol na gymnáziu, sa mu nasledujúci rok podarilo, dostať sa na prestížnu polytechniku v Zürichu.

„Nikdy to nedokážem!“

Keďže matematika nebola jeho silnou stránkou, prešiel na fyziku. V roku 1900 sa mu ako tak podarilo dokončiť štúdium. Jeho dosiahnutá známka 4,91 bola iba tesne nad minimom potrebným na to, aby prešiel, a za svoju záverečnú prácu dostal najnižšiu známku zo všetkých. V nasledujúcom roku predložil doktorskú prácu, ktorá však bola zamietnutá. Zmenil tému, opäť však nebol úspešný. „Mám toho po krk; nikdy to nedokážem!“, píše v roku 1903 jednému zo svojich priateľov.

Štúdium na polytechnike však prinieslo svoje ovocie. V tom čase tam na Einsteinove šťastie prednášali vedci typu Webera, Wolfera, Hürdwiga, Perneta; dokonca aj veľký matematik Herman Minkowski (ktorý vypracoval teóriu štvorrozmerného priestoru a ktorého treba považovať za skutočného autora špeciálnej teórie relativity). Okrem toho sa tu zoznámil so svojou ženou Milevou Marićovou.

Medzičasom sa Einstein zamestnal na Švajčiarskom patentovom úrade v Berne, a aj keď tam bol iba „technickým expertom 3. triedy“, umožňovalo mu to nadviazať kontakt s najznámejšími vedcami svojej doby a oboznámiť sa s najnovšími vynálezmi, čo v ňom iba posilnilo jeho túžbu po vlastnom úspechu. V roku 1905 to nakoniec dotiahol po promóciu prácou s názvom „Nové určenie rozmerov molekúl“ (Eine neue Bestimmung der Moleküldimensionen), ktorú jeden z oponentov charakterizoval ako „krátku, nudnú a bezvýznamnú“. Päť rokov práce, výsledkom je 29 stranová práca s pozliepaným cudzím poznaním (prácu si možno pozrieť tu, pozn. prekl.)

Pretože monolitický blok klasickej Newtonovej fyziky sa práve začal drobiť, okolnosti boli priaznivé na nový pohľad, a pretože Einstein ešte nemal povesť, ktorú by mohol stratiť, nič tým neriskoval. Hlbšie sa zabral do štúdia velikánov vtedajšej doby – Macha, Lorentza, Webera, Maxwella, Boltzmanna atď. – z poznatkov ktorých vyvodil vlastné závery. Vzhľadom na matematické výzvy mu však lektúra týchto velikánov fyziky časom prišla ako príliš ťažká. Ako sa nášmu hrdinovi, aj keď nedisponoval nevyhnutnými matematickými základmi, podarilo vymaniť sa z tohto problému? Túto otázku si položili už mnohí. Odpoveď na ňu je v skutočnosti až priveľmi jednoduchá.

1905, „annus mirabilis“

Rok 1905 bol pre mladého Einsteina, ako to opisujú jeho hagiografi, skutočne „rokom zázrakov“. Prečo? Nuž, vďaka svojim kontaktom s nositeľom Nobelovej ceny Wilhelmom Wienom, vydavateľom uznávaných „Annalen der Physik“, sa mu podarilo v tomto časopise zverejniť už spomínanú doktorskú prácu a štyri ďalšie články, ktoré svet fyziky a teóriu poznania ako takú postavili na hlavu.

Jeden z týchto článkov („O heuristickom hľadisku vytvorenia a premeny svetla“), v ktorom spojil Planckovu kvantovú hypotézu (bez toho, aby Plancka citoval, ako bolo jeho zvykom) s Lenardovým „fotoelektrickým fenoménom“, mu v roku 1922 vyniesol Nobelovu cenu. Ocenenie mal vlastne dostať za iný článok, a to „K elektrodynamike pohybujúcich sa telies“, v ktorom načrtáva špeciálnu teóriu relativity, ktorej jednotlivé časti predtým sformulovali Maxwell, Lorentz, Kaufmann, Cherenkof, Poincaré, a predovšetkým jeho bývalý profesor z Zürichu, Minkowski. V súvislosti s nízkou dôveryhodnosťou, ktorá bola tejto „teórii“ vo vtedajšej vedeckej komunite pripísaná a aj pre ťažko stanoviteľný počet jej spoločných autorov, ktorý spochybňoval možnosť jej pripísanie individuálnej osobe, sa porota rozhodla, že bude rozumnejšie, keď cenu zdôvodní iným článkom.

Einstein a jeho sionistickí, liberálni, kapitalistickí, globalistickí a progresistickí prívrženci

Aj keď za rytiera „Pontifex Maximus“ svetového vedomia mal byť pasovaný Nobelovou cenou až v roku 1922, tieto štyri články v „Análoch“ mu zabezpečili istú povesť a doposiaľ nepoznaný ohlas. Vo vedeckých kruhoch Európy a Ameriky sa hovorilo už iba o mladom Einsteinovi a jeho „teórii“. To najťažšie bolo vykonané. Zasiahol nerv svojej epochy: V čase, v ktorom absolútne hodnoty (láska, česť, vlasť, rodina, Boh…) v Európe opäť získavali na vážnosti, myšlienka relativizmu (ktorá je už ako taká diskutabilná), od ktorej náš „génius“ úspešne odvodil a obhajoval prevratový relativizmus, nadchla ľudí a ukázala sa ako nevyčerpateľná zlatá baňa a deus ex machina liberalisticko-kapitalistickej a „pokrokovej“ agendy.

Einstein to dokázal. Dostal teraz ponuku, aby na Bernskej univerzite vysvetlil „teóriu žiarenia“, a aj keď nemožno práve tvrdiť, že jeho debut docenta bol mimoriadne brilantný (v prvom roku sa k nemu zapísali iba štyria žiaci a v nasledujúcom roku iba jeden, ponemčený Litovčan Max Stern), žiadna prekážka nestála v ceste tomu, aby mu vďaka úsiliu jeho dobrého priateľa Kleinera bolo ponúknuté miesto súkromného docenta na Zürišskej univerzite. Nasledovali Praha, opäť Zürich, Berlín atď. Rok 1905 mal skutočne ostať „rokom zázrakov“, pretože jeho práce ani predtým ani potom nedosiahli výšku, originalitu a brilantnosť (a, treba poznamenať, ani štýl písania) štyroch článkov publikovaných v „Annalen der Physik“.

Je známe, že za každým zázrakom sa ukrýva tajomstvo. Aké je tajomstvo Alberta Einsteina?

Mileva Einsteinová, rodená Marićová – Kvalita a originalita týchto prác ako prvému vyrazili dych Prof. Hermannovi Minkowskému, ktorý veľmi dobre poznal limity svojho bývalého študenta. „Einstein? Keby to boli Grossmann, Wegener, alebo tá neuveriteľne inteligentná Mileva… ale Einstein, ktorý sa ulieval z prednášok…“

Za autora týchto článkov predsa však považovali Einsteina…. Až kým vo februári 1990 na výročnom stretnutí American Asociation for the Advancement of Science (AAAS) nevybuchla bomba.

Fyzik Evans Harris Walker z Aberdeenu (Maryland v USA) a filologička Senta Troemel-Ploetzová z Bonnskej univerzity, ktorí každý individuálne a pri zohľadnení kritérií svojej vlastnej disciplíny analyzovali článok publikovaný Einsteinom v roku 1905 v „Annalen der Physik“ a súkromnú korešpondenciu medzi Einsteinom a jeho ženou Milevou, prišli k prekvapivému záveru, že Einsteinovi pripísané geniálne nápady ako aj ich náročné matematické vypracovanie treba v skutočnosti pripísať jeho žene Mileve Einsteinovej, rodenej Marićovej.

Takto možno vysvetliť aj prekvapivý prepad Einsteinových prác v súvislosti s rozsahom a kvalitou od roku 1919, kedy sa rozviedol. Od tohto okamihu pracoval už iba spoločne s inými fyzikmi (ako Podolsky, Bose, Nathan, Rose, De Sitter, Infeld, Hoffman a iní) a zároveň vykazoval pretrvávajúcu a očividnú závislosť od pomocníkov v oblasti matematického rozpracovania (medzi matematikov, ktorí boli platení v jeho prospech, patrili Grossman, Groumer, Lanczos a iní). Ernst Strauss si spomína na to, ako Einstein, keď nedokázal sledovať niektorý matematický postup, zvykol hovorievať: „Som presvedčený, ale nie skutočne presvedčený“. Úsudok Evansa H. Walkersa potvrdzuje množstvo anekdot: „Mila bola lepšia ako on a sprvoti prevzala iniciatívu v oblasti vytvorenia teórie“. Treba mať pred očami, že v dobe, v ktorej iba veľmi málo ľudí malo prístup na univerzitu, Einsteina bez problémov prijali na uznávanú polytechniku v Zürichu a dokázal tam aj získať akademickú hodnosť. Naproti tomu Mileva, vtedy jediná žena ročníka, neuspela, aj keď bola oveľa inteligentnejšia a brilantnejšia ako on. Obaja obľubovali klasikov fyziky, a obaja mali značné ťažkosti v spoločenskom styku (Mileva krívala na pravej strane), čo ich emocionálne zblížilo.

Plagiátor Einstein rýchlo zistil, že toto dievča je zlatou baňou, ktorej nápady by mohol zhodnotiť aj v iných oblastiach (predovšetkým vo filozofii a politike) a na ktorej by mohol dobre zarobiť. Takýmto spôsobom a pri využití svojich známostí a kontaktov so skupinami a tajnými skupinami sionistov a „priateľov pokroku“ („Nová vlasť“, „Priatelia nového Ruska“, „Liga zástancov svetovlády“ a ďalšie) sa mu malo podariť vyniknúť.

Veľkú výpovednú hodnotu ma detail, ktorý uvádza Senta Troemel-Ploetzová, a tým je doložka v zmluve o rozvode z roku 1919, v ktorej Einstein priznáva, že v prípade, ak by mal za články publikované v „Annalen der Physik“ získať nejakú cenu, túto v plnom rozsahu odstúpi Mileve.

A tak došlo k tomu, že Albert Einstein o tri roky neskôr peniaze, ktoré dostal za Nobelovu cenu, postúpil svojej exmanželke. Zďaleka to však nie je znakom príslovečnej veľkodušnosti, ktorú „svätému Albertovi“ pripísali jeho hagiografi, ale došlo k tomu na nátlak zákonných postupov, pretože Mileva pred rozvodovým sudcom vedela dokázať, že Albert za celý čas spolužitia (pred svadbou žili spolu už päť rokov) všetky jej práce a vynálezy prihlásil na seba a v rámci prihlášky na Patentovom úrade si ich dal patentovať na svoje meno či dokonca na meno tretích osôb bez toho, aby Milevu čo i len spomenul. Pretože ako „génius“ zvykol hovorievať: „Nedokázal by som si predstaviť ženského Galilea, Keplera alebo Michelangela.“

Táto záležitosť však v žiadnom prípade nie je nová. Samotná Troemel-Ploetzová poukazuje na to, že už pred tridsiatimi rokmi ju objasnil srbský fyzik a priateľ Einsteinovej rodiny, Abraham Joffe, ktorý vo svojej knihe dosvedčuje, že osobne videl rukopisom Milevy Marićovej vyhotovené náčrty a originály manuskriptov článkov, ktoré neskôr boli publikované v „Annalen“.

Za mýtom Einstein sa ukrývajú zjavne nepekné tajomstvá

Už samotný fakt, že vyššie uvedené skutočnosti nemajú na povesť „génia“ žiaden výraznejší vplyv, široká verejnosť ich dokonca vôbec neberie na vedomie, rovnako ako ustavičné glorifikovanie Einsteina v tlači a s ňou spojený ostrakizmus, ktorým sú vedeckí disidenti tejto dogmy odsudzovaní, spolupáchateľstvo údajne „serióznych“ vedeckých časopisov a astronomické sumy, vynakladané predovšetkým v Nemecku na to, aby dokázali… Aby dokázali čo? To všetko svedčí o tom, že mýtus Einstein ukrýva v sebe niečo závažné a nepekné.

Prof. Thruillier v časopise „La Recherche“ (č. 96, január 1996, str. 16) k tomu uvádza:

„Zdá sa, že relativistická fyzika v osobitnej a konkrétnej oblasti uskutočňuje ďaleko rozsiahlejší program: konštrukciu „superosobného“ sveta; sveta, ktorí je za hranicami našich zmyslov a nášho vnímania, ktorý má však vyššiu realitu.“ […]

„Mojim vodcom je Chaim Weizmann“

Ako píše Max Weber o vede a politike, „každý, kto robí politiku, paktuje s božskými alebo diabolskými silami, pevne zomknutými okolo moci. Kto hľadá blaho pre seba a iných na ceste politiky, riskuje ho, pretože duch politiky je na nože s bohom lásky.“

V súvislosti s touto myšlienkou Isidro-Juan Palacios v časopise „Punto y Coma“ píše, že „aj vedecká činnosť je kúzelný zdroj moci, používaný ľuďmi ako prostriedok na privlastnenie a ovládnutie v oblasti ducha, preto v nej pôsobí aj diabolský aspekt.“

article_sub2x-964eaada73fe419387cbbe236b27fb98[…] Atómový „génius“ tlačil na amerického prezidenta Roosevelta listom nielen 2. augusta 1939 (krátko pred vypuknutím druhej svetovej vojny), ale aj 7. marca 1940, aby proti Nemecku použil uránovú bombu. Urobil všetko, čo bolo v jeho  silách, aby presadil zhodenie atómovej bomby na Hirošimu a Nagasaki: dve katolícke mestá Japonska.

Aby sa obhájil, uvádza, že „proti organizovanej moci existuje iba organizovaná moc“. To isté povedal šesť rokov pred ním aj Hitler, pričom ten – Nemecko malo vtedy významný technologický náskok – sa výslovne vyslovil proti použitiu atómovej bomby.

Na istom sionistickom stretnutí v New Yorku v roku 1921 Einstein takto prehovoril k desaťtisícom prívržencov: „Mojim vodcom je Chaim Weizmann. Nasledujte ho. Dohovoril som.“

Ako vidno, „všetko je relatívne“. Závisí to iba od uhla pohľadu.

***

Poznámka bloggera Sternbalda:

Písať o „plagiátorovi Einsteinovi“ je chúlostivý počin. Jednak sa každý laik fyziky, ktorý Einsteinovi vytkne plagiátorstvo, vystaví nebezpečenstvu obvinenia z ignorancie. A potom, zdroje sú veľmi rozsiahle, náležite podrobný projekt by autorovi zabral aj niekoľko rokov. Niektoré z tu uvádzaných skutočností sú však tak očividné, že namieste je vysoká nedôvera. Je isté, že Einstein, ktorý je všetkým dobre známou loby ustavične glorifikovaný, sa v rôznych oblastiach života prejavil v skutočnosti ako malomyseľný a bezcitný človek, plný nenávisti.

V tomto preklade citovaná lingvistka Troemel-Ploetzschová je osoba, ktorá bude väčšine z nás už len pre svoje základné biografické údaje (radikálna feministka) zrejme nesympatická. To, čo píše o Milene Marićovej, však stojí za prečítanie. Ale aj to je spochybňované, resp. popierané (tretí z mojich odkazov). Treba si vytvoriť vlastný názor.

Odkazy na prehĺbenie biografických aspektov:

http://www.fembio.org/biographie.php/frau/biographie/mileva-maric-einstein/

http://www.fembio.org/biographie.php/frau/biographie/senta-troemel-ploetz/

http://www.butterfliesandwheels.org/2006/who-did-einstein-s-mathematics-a-response-to-troemel-ploetz/

Pôvodný španielsky článok C. Galiciu EL MAYOR FRAUDE CIENTÍFICO DEL SIGLO XX – EINSTEIN, EL BRIBÓN vyšiel 12.09.2009 na Crux et Gladius. Preklad do nemčiny Ruy Díaz, preklad z nemčiny do slovenčiny ďurino. V dôsledku viacnásobného prekladu nemusia citáty presne zodpovedať pôvodnému zneniu.

Zdroj

Preklad z nemčiny ďurino, september 2012. Pôvodný názov  (španielskeho a nemeckého) článku „Najväčší vedecký podvod 20. storočia – plagiátor Einstein“, som dodatočne upravil, takto viac zodpovedá obsahu článku.

Komentár: Mojim úmyslom nie je očierňovať iných ľudí. Skôr chcem poukázať na skutočnosť, že nie všetko, čo je šírené médiami, je objektívna realita. Často prijímame za fakt bludy, ktoré vôbec nezodpovedajú realite, a to len preto, že sú nám pravidelne podsúvané záujmovými skupinami prostredníctvom médií.

Čo sa týka židovského „génia“ Alberta Einsteina, netreba si robiť ilúzie, tento človiečik očividne vykradol nielen svoju brilantne uvažujúcu prvú manželku, považovanú za matku špeciálnej teórie relativity, ale aj rôznych iných fyzikov a matematikov. Stačí na sieti trocha rešeršovať.

Na záver, na dokreslenie obrazu, uvádzam pravidlá, ktoré Albert Einstein stanovil svojej manželke Mileve, keď ho povolali na Pruskú akadémiu vied v Berlíne v roku 1914. Citované podľa Collected Papers of Albert Einstein, vol. VIII, 1998:

A Postaráš sa o to,

1. aby moje šaty a bielizeň boli riadne udržiavané,
2. aby som na izbu riadne dostával tri jedlá,
3. aby moja spálňa a pracovňa boli udržiavané v poriadku, predovšetkým zabezpečíš, aby som písací stôl mal k dispozícii iba ja.

B Zriekneš sa všetkých osobných vzťahov ku mne, ktorých udržiavanie nie je zo spoločenských dôvodov bezpodmienečne nutné. Predovšetkým nebudeš požadovať,

1. aby som sedel doma pri Tebe,
2. aby som s Tebou chodil na vychádzky alebo cestoval.

C Výslovne sa zaväzuješ, že v styku so mnou budeš dodržiavať nasledujúce pravidlá:

1. Nebudeš odo mňa očakávať nežnosti, ani mi nič nebudeš vyčítať.
2. Tvoju reč určenú mne ihneď prerušíš, keď o to požiadam.
3. Moju spálňu resp. pracovňu ihneď a bez odvrávania opustíš, keď o to požiadam.

D Zaväzuješ sa, že ma v očiach mojich detí nebudeš ponižovať slovami ani svojim konaním.

Krátko po oznámení týchto pravidiel Mileva s oboma synmi navždy opustila Berlín. Sionisti tvrdia, že Mileva bola chorobne žiarlivá. Nuž, génius ju podvádzal so svojou sesternicou Elsou už od narodenia ich druhého syna. Sesternicu si potom zobral 14 dní po rozvode v roku 1919.

VN:F [1.9.22_1171]
Rating: 4.6/5 (21 votes cast)
Einstein ako ho nepoznáte, 4.6 out of 5 based on 21 ratings

5 komentárov Einstein ako ho nepoznáte

  • peter1

    Čo nezaprel v seba – dohovory sa musia plniť,- rozvodovou podmienkou jeho prvej manželky Milevi Marič, bolo že prípadnú sumu z nobelovej ceny, jej celú pošle, čo sa aj stalo. Bolo to klukato, cez viac bánk, aby sa to zakrylo, ale podstatné je že už sám priznal autora „jeho“ teórie.

    VA:F [1.9.22_1171]
    Rating: 5.0/5 (2 votes cast)
  • Juraj

    Pokiaľ niekomu nerobí problém čítať po anglicky, ešte hlbšie s analýzou osobnosti pána Alberta Einsteina zašiel Christopher Jon Bjerknes v knihe “Albert Einstein The Incorrigible Plagiarist”. Samotný názov knihy – Albert Einstein Nepolepšiteľný plagiátor – hovorí sám za seba. Kniha má 408 strán a poskytuje množstvo detailných informácií od mnohých svedkov z doby života Einsteina. Stránka za stránkou prinášajú nevyvrátiteľné fakty o megaplagiátorskej činnosti pána Einsteina. Knihu som kúpil cez internet vo výpredaji na http://www.abebooks.com za prijateľnú cenu. Plagiátorom je ten, ktorý prezentuje iných diela, či myšlienky, názory, idey ako svoje autentické. Ak by sme urobili analýzu o jeho výrokoch, ktoré vydával za pôvodné, potom by medzi plagiátormi vysoko vytŕčal.

    Podobne, ako CH. J. Bjerknes, aj N. Martin Gwynne v knihe „Einstein And Modern Physics“ hovorí: „…V Einsteinových dielach možno hľadať od začiatku až do konca, bez objavenia originálnej myšlienky skutočnej dôležitosti. Zakrivený priestor, napríklad, bola myšlienka Riemanna…nová koncepcia časo-priestoru je od Minkowského; doktrína o proporčnom skracovaní sa pohybujúcich sa objektov, vzhľadom na rýchlosť ich pohybu – je od Fitzgeralda; a idea, že rýchlosť svetla vo vákuu je konštantná je od Lorentza…Prišiel Einstein na názov „princípy relativity“? Nie, Poincaré to učinil. Einstein nebol prvým, ktorý prehlásil, že pohybujúce hodiny spomaľujú svoj chod. To učinil Sir Joseph Larmor. Einstein nebol prvým, ktorý vyhlásil, že hmota sa zmrašťuje (angl. crinkles) v zakrivenom priestore. Profesor W.K. Clifford vyšiel s týmto čudným názorom v roku 1870, deväť rokov pred narodením Einsteina…Vynašiel Einstein famóznu rovnicu E=mc2 , ktorá sa stala takmer synonymom s jeho menom? Nie, ani to nie. V roku 1881 J.J. Thompson vyprodukoval formuláciu E=3/4Mc2…“ (N. M. Gwynne: Einstein And Modern Physics, Briton Catholic Library, strana 36.)

    Podľa vyjadrenie britského listu The Guardian z 11. Novembra 1999 nebol Albert Einstein autorom slávneho vzťahu E=mc2. Bol ním taliansky priemyselník z Vizency, Olinto De Pretto. On publikoval rovnicu E=mc2 vo vedeckomčasopise Atte, v roku 1903. Einstein údajne použil De Prettov náhľad v papieroch, publikovaných v roku 1905, avšak De Pretto nebol nikdy aklamovaný (uvedený). Viac na stránke: http://www.guardian.co.uk/world/1999/nov/11/rorycarroll.

    O Einsteinovej plagiátorskej činnosti bolo zverejnených mnoho článkov, publikácií a aj kníh. Tu je zopár informácií o článkoch z tlače: „Plagiat d´Einstein: le dossier“ Polémia (Francúzsko), 26. február 2005;„Einstein: un genio del plagio“ La Voz de Galicia (Španielsko), 15. marec 2005; Alex Johnson: „The culture of Einstein“, MSNBC, 18. apríl 2005; „Was Einstein a Plagiarist?“ The Register (Veľká Británia), 15. november 2004; „Albert Einstein accused of stealing his theory of relativity!“ Hindustan Times (India), 1. december 2004; „E=M thief squared“ The Sun (Veľká Británia), 1. december 2004; „Einstein da an cap y tuong?“ Nguoi lao dong (Vietnam), 17. november 2004; “Lorentz, Poincaré et Einstein“ L´Express (Francúzsko), 8. november 2004; „News: Einstein – Genius or Plagiarist?“ Energy Grid Magazine (USA), 5. december 2004; „Einstein plagiaire? Le Nouvel Observateur (Francúzsko), 5. august 2004; „Albert Einstein: Plagiarist of the Century“ Nexus Magazine (Australia), december-január 2004; „Beyond the History of Time“ The Hindu (India), 18. september 2003; „A theory of Einstein the irrational plagiarist“ The Canberra Times (Australia), 19. sep-tember 2002; „Einstein´s E=mc2 was Italian´s idea“ The Guardian (Veľká Británia), 11. november 1999.

    Tu je niekoľko odkazov na internete ohľadom plagiátorstva pána Einsteina:
    Britský The Guardian: http://www.guardian.co.uk/world/1999/nov/11/rorycarroll
    Energy Grid Magazine: http://www.energygrid.com/science.html
    francúzska stránka: http://www.polemia.com/article.php?id=1017
    kresťanská stránka: http://www.biblebelievers.org.au/einstein.htm
    stránka od Christophera Jona Bjerknesa http://home.comcast.net/~xtxinc/AEIPBook.htm
    stránka od Richarda Moodyho: http://www.aulis.com/albert_einstein.htm
    stránka od Paula Marmeta: http://www.newtonphysics.on.ca/faq/index.html

    Pokiaľ by si niekto myslel, že autori ako sú Bjerknes, Troemel-Ploetzschová, Evans Harris Walker boli voči Einsteinovi zaujatí, doporučujem mu prečítať si fakty z knihy “Einstein´s Mistakes” (Einsteinove omyly) s podtitulom “The Human Fallings of Genius” (Ľudské pády génia) od autora menom Hans C. Ohanian. Na stránke XIII tejto knihy je odhora až dolu uvedený zoznam jeho vážnych omylov v oblasti vedy s uvedením roku, kedy k tomu došlo. Jedná sa o roky 1905 až 1946. A tých omylov je tam uvedených celkove 23.

    Iná kniha s názvom “The Earth is not Moving” (Zem sa nepohybuje) od autora menom Marshall Hall, zverejňuje časť z korešpondencie medzi Einsteinom a jeho priateľom menom Janos Plesch. Na stránke 117 je citát Einsteina “Keď zhodnocujem sám seba a metódy môjho myslenia, prichádzam k uzáveru, že dar fantázie znamená pre mňa viac, ako talent pre absorbciu pozitívneho poznania.” Einstein sa teda sám pochválil, že vo svojej mysli viac fantazíroval, ako by bol schopný reálne poznať ako je svet stvorený. Jeho výrok výrok hovorí jasne.

    Pán Einstein bol nielen plagiátor, ale aj manipulátor. Židovský fyzik Sid Deutch v knihe “Einstein´s Great Mistake” (Einsteinov veľký omyl), s podtitulom “The Abandonment of the Aether” (Zanechanie, opustenie éteru) vytýka skutočnosť, že najväčším omylom pána Einsteina bolo odhodenie existencie aetheru – teda hmotného média, ktoré vyplňuje priestor celého vesmíru a svojimi vlastnosťami udeľuje limity svetlu, teplu, zvuku, elektromagnetickému i ďalším vlneniam. Na existencii éteru ako vesmírneho média, je založený celý elektromagnetizmus a rovnice od pána Jamesa Clarka Maxwella tomu plne nasvedčujú. Einstein sa dôsledne vyhýbal spomínať výsledky svetelných pokusov fyzikov akými boli p.Michelson, Morley, Gale, Sagnac, pomocou ktorých detekovali nielen nerovnakú rýchlosť svetla rôznymi smermi, ale detekovali statickú nepohybujúcu sa Zem v priestore. Tieto pokusy boli vykonané v priebehu rokov 1881, 1886, 1912, 1925 a aj neskôr a v podstate vedecky vyvrátili politicky zinscenovaný heliocentrický model tzv. slnečnej sústavy.

    V heliocentrickom modeli tzv. slnečnej sústavy bolo preferované pôsobenie gravitačných síl – vraj podľa názoru p. Newtona – hoci vedecky bolo detekované pôsobenie elektromagnetických síl ako dominantné. Heliocentrickým modelom nielen detronizovali tisícročia platný a v praxi overený geocentrický model, ale spochybnili výnimočnosť pevne ukotvenej Zeme, ako statického telesa, okolo ktorej sa v éteri pohybuje všetok okolitý vesmír. (V súčasnej leteckej, raketovej a družicovej navigácii, teda v reálnej praxi, sa používa trojrozmerný súradnicový systém “dĺžka, šírka, výška” a vôbec sa neakceptuje Einsteinova Všeobecné teória relativita, spočívajúca v klamnom tvrdení, že neexistuje absolútna, preferovaná vzťažná súradnicová sústava a navigátori sú počas štúdií jasne vyrozumení, že v praxi budú vždy uvažovať o fixnej, nerotujúcej Zemi. Ináč by letiace teleso navigovali na pristátie na nesprávne miesto.) Prax je totiž geocentrická a nie heliocentrická.

    Všetko nasvedčuje tomu, že svetovládychtiví Židia použili v boji o moc medzi nimi a Rímsko-katolíckou mocou, podvod, lesť, infiltráciu, herezie, manipuláciu a ďalšie praktiky, len aby dosiahli svoje zámery a ciele – celosvetove zosmiešniť vládnucu autoritu a nahradiť ju svojou. Heliocentrický model tzv. slnečnej sústavy je jasne evolučný a v plnom súlade s politickými cieľmi židovských svetovládcov, nakoľko obidva židovské modely druhu vlády, či už kapitalistický, alebo komunistický, sú umelo vykonštruované za účelom svetovlády do židovských rúk a miliardám obyvateľom sveta prinášajú zbedačenie, zotročenie, ujmy, strasti a škody. Na ospravedlnenie krutosti, antihumánnosti týchto systémov si svetovládychtiví Židia vymysleli evolúciu ako ospravedlnenku.

    Komunistickí ideológovia tvrdili, že ich komunistický režim je evolučne historicky predurčený nahradiť všetky spoločenské zriadenia a v mene tých ideálov sa snažili uskutočňovať všade vo svete revolúcie, aby zvrhli vládne autority a nahradili ich sebou tak – ako o tom písal nemecký Źid Karl Marx v pojednaní “Komunistický manifest”, z roku 1848. Kapitalistický Žid ničiaci nežidovský kapitál a nahradzujúci ho židovským, odôvodňoval svoju nehumánnosť, škody a utrpenie miliárd ľudí slovami, že vraj všade vo svete vládne evolúcia , kde silnejší prežije na úkor slabšieho. Jadro ľudskej spoločnosti však tvorí rodina a v zdravej rodine silnejší brat podporuje, ochraňuje a pomáha slabšiemu a nezabíja, neutláča ho. V reálnej praxi, v prírode v celom hmotnom svete dominujú prírodné zákony, z ktorých ani jeden neumožňuje evolúciu (vývin z menej dokonalého, zložitého – v dokonalejšie, v zložitejšie). Ba dokonca sám Zákon entropie vylučuje akúkoľvek evolúciu – preto ho úmyselne v školách spomínajú okrajovo! Pod vplyvom pôsobnosti zákona entropie sa všetko rozpadá, na neustále tvoriaci sa prach…Rozpad a úpadok nie je vývoj. Regres nie je progres.

    Svetovládychtiví Židia pomocou UNESCO ovládli krajiny združené v OSN a vnútili im politicky akceptáciu evolúcie vo všetkých sférach – v školstve, vzdelávaní, kultúre..atď. Že črtajúcu svetovládu vnímame – to hovorí samo za seba, keď vnímame masmédiami podporovanú terminológiu “globalizácia” a v praxi ju vidíme v pseudoštruktúrach ako je Európska Únia. Všetko plne nasvedčuje tomu, že židovské masmédiá, umele vyfabrikovali z Alberta Einsteina ako niekoho úplne iného, než v skutočnosti bol. Takéto trendy a taktiky pozorujú ľudia za posledných 300 rokov mnohokrát – spomeňme si dánskeho rozprávkara Hansa Christiana Andersena a jeho rozprávku “Cisárove nové šaty”, ktorú napísal ako paródiu na realitu, v ktorej žil. V rozprávke obdivovali masy ľudí nahého cisára a pochlebovali mu, aké vraj krásne šaty má na sebe – lebo cisár to tak o sebe tvrdil a nakázal, aby to tak tvrdili všetci ostatní – až pokým malé, prostoduché decko neskríklo “on je holý!”… To decko vo svojej nevinnosti skríklo len to, čo jeho oči reálne videli. Žiaľ kvôli svojej retardovanosti (ako sa o Einsteinovi vyjadril jeho učiteľ – Prof. Minkowski)Einstein nedokázal absorbovať poznanie o skutočnosti stvoreného sveta a preto jeho svet fantázie mu bol bližší. Jeho pavedecké výplody však poslúžili politikom ako jeden z nástrojov na dosiahnutie svojich cieľov a aj pomocou neho si ju udržujú.

    Pokiaľ by niekto pochyboval o realite geocentrického usporiadania – doporučujem mu oboznámiť sa s faktami – napríklad uverejnenými v knihe “Geocentricity” od doktora astrofyziky menom Gerardus Bouw. Kniha má 387 strán a je rozdelená do troch samostatných celkov, z nich v treťom, poslednom, sa autor venuje vedeckým aspektom. Kniha vyšla pred 20 rokmi, v roku 1992 a jej náklad je už rozobraný. Záujemcovia by si ju mohli kúpiť už len niekde vo výpredaji. Jeden exemplár som videl v ponuke na http://www.amazon.com
    http://www.amazon.com/Geocentricity-biblical-cosmology-Gerardus-Bouw/dp/B0006QKVG6/ref=sr_1_3?ie=UTF8&qid=1353152710&sr=8-3&keywords=gerardus+bouw+geocentricity

    Takisto pokusy nositeľa Nobelovej ceny, pána Maurice Allais, s pohybom kónického kyvadla, uskutočnené v roku 1954 a aj neskôr, vyvracajú falošné tvrdenia o tom, že Foucaltovo kyvadlo dokazuje rotáciu Zeme. Kyvadlo rotovalo opačne – keď nad laboratóriom bolo zatmenie, v čase zatmenia Slnka od Mesiaca. Naviac kyvadlo oťaželo, hoci podľa newtonovej gravitačnej teórii malo sa odľahčiť. V knihe “Geocentricity” autor jasne poukazuje na fakty, že ani pán Kopernikus, či Galileo, Kepler, Newton, nemali dôkazy pre pohyb Zeme okolo Slnka. Ich modely fungovali len v ich mysliach a skice, náčrty, vzorce a myšlienkové experimenty boli v reálnej praxi vyvrátené – napríklad aj pri letoch družíc ku Mesiacu (zlyhal Newtonov teorém a z neho vypočítané umiestnenie bodu vyrovnanej, nulovej gravitácie medzi Mesiacom a Zemou – bol detekovaný cca dvakrát bližšie k Zemi, než to vyplývalo z rovnice p. Newtona). Aj neočakávané a spomalenie letov družíc Pioner a Voyager plne nasvedčuje tomu, že politicky udržiavaná gravitačná koncepcia vesmíru je na odchode na smetisko pseudovedy…

    Pre milovníkov francúzskeho jazyka uvediem, že existuje kniha „Relativité méprise évidente“, (Relativita – zrejmý omyl) ktorej autor je bývalý expert NATO pre aeronautiku, pán Raymond Allard. V praxi sa zaoberal navádzaním družíc, rakiet, systémami na meranie vzdialeností medzi pohybujúcimi sa družicami. Autor sa v knihe vpozastavuje nad ľuďmi, ktorí akceptujú Einsteinove nezmysly, plynúce z teórií relativity, pretože v areonautickej praxi sa to nikde nepoužíva. Ináč by navigácia zlyhala…

    Do pozornosti ešte dávam nemeckú knihu od kolektívu vedeckých autorov, s názvom “Die Relativitätstheorie fällt” – teória relativity padla, vydané v Nemecku, D-87616 Markoberdorf vo Verlag Kritische Wissenschaft v roku 2005, ISBN 3-925914–31-5. Kniha má podtitul “Sto rokov kultu omylov už stačí” a vyšla z príležitosti 100. výročia zverejnenia Einsteinovej pseudovedeckej koncepcie, neskôr prezentovanej pod názvom “Špeciálna teória relativity”.

    VA:F [1.9.22_1171]
    Rating: 4.7/5 (12 votes cast)
    • ďurino

      Juraj, vďaka za príspevok, ktorý vnímam ako dôležitú súčasť článku. Pre lepšiu čitateľnosť som ho rozdelil na odseky.

      VN:F [1.9.22_1171]
      Rating: 5.0/5 (1 vote cast)
  • Kaskader bez penazi

    V tejto fáze je vhodné, doslova nutné upriamiť vašu pozornosť na to,čo je vašim, aj mojím po 2 desaťročia, Harmónia vody, duše a tela. Toto geniálne spojili naši predkovia do učenia zvaného Védy, ktorého súčasťou je Vedanta. Védy sú Gréčtine sophia, anglicky- wisdom, v kabale baphomet. Sophia is goddess of wisdom. Baphomet je sophia v atbash šifrách. Chrám Hagia Sophia v Istanbule má na hlavných lodiach zvonku dva kolesá- kolowrat,kolovrat.
    čo o našich Védach hovoria múdry ľudia
    http://hinduism.about.com/od/history/a/indiaquotes.htm
    http://sm18-operation.web.cern.ch/sm18-operation/quotes.htm
    Aj Berco Pike študoval Védy. Práve tu pramení Einstiho vyjadrenie ohľadom náboženstva.
    http://freemasonry.bcy.ca/biography/pike_a/avesta.html
    V roku 1903 Nikola Tesla stretol Swami Vivekanandu.

    VA:F [1.9.22_1171]
    Rating: 0.0/5 (0 votes cast)
  • Celý život jsem věřila teorii Nicoly Tesly, věděla jsem o protekci a protěžování A.E. a informace o Albertu Einsteinovi jsou pro mě šokující.

    VA:F [1.9.22_1171]
    Rating: 0.0/5 (0 votes cast)

Leave a Reply

You can use these HTML tags

<a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <s> <strike> <strong>