Tento problém je dobre opísaný aj v knihe Benjamina Kleina: “Poznaj svojho anjela”, kde je podhalené aj duchovné okolie utrpenia.

Ináč sa mi podarilo nájsť zdroj informácií totožný so zdrojom uvedeným pod článkom pod číslom 26, akurát že po anglicky. Kto nevie po nemecky, môže sa pozrieť tu:

http://www.rsarchive.org/RelArtic/Marinelli/

Úprimne Ti želám veľa zdaru v záslužnej práci, ktorú robíš tu na svojom blogu.

Informácie, ktoré tu zverejňujem, považujem za prínosné pre ľudí. Nepreberám kopírovaním cudzie texty, ako to robí veľký počet bloggerov, médií a spol. Svoje preklady si odrobím sám. Venujem tomu čas a energiu, pretože si myslím, že by ľudia tieto informácie mali vedieť. Ale čo s tou informáciou urobia, to je bytostne ich, resp. aj tvoja vec. Môžeš tomu veriť, môžeš sa z toho smiať, môžeš mi oponovať, môžeš si pomyslieť, že mi hrabe, je mi to vcelku jedno. Nejdem nikoho presviedčať a vôbec s tým nemám problém, ak to ľudia nespracujú, prípadne ak si z toho robia posmech… Pekne to vyslovil Gándhí, o zavádzaní nového: Najskôr vás ignorujú, potom sa vám smejú, potom na vás útočia a nakoniec vyhráte.

Námety si vyberám podľa intuície. Jednoducho cítim čo asi je a nie je pravda tak, ako ju vnímam ja. A čas ukazuje, že mnohé z informácií (pre niektorých tak šokujúcich a absurdných, ako vidno na fórach a v komentároch k mojim prekladom) sú skutočne objektívne pravdivé, alebo sa tak začínajú javiť. Spomeniem len prasaciu chrípku. Alebo teóriu očkovania. Ukazuje sa, že nosíme v sebe DNA vírusov a baktérií. To je presne tá prapolievka, ktorú spomína Anita Petek vo svojej prednáške a na ktorej si schuti odfrkol nejeden vakcinátor. Alebo že vírusy a baktérie možno preukázať až po vzniku ochorenia, preto nemôžu byť jeho príčinou. Čo myslíš, ako doktori spracujú informáciu, na základe ktorej sa im jeden či dva semestre štúdia medicíny rozsype ako domček z karát? Jasné že si to nepripustia. Je to ľudské.

Takže prepáč, nejdem hľadať ďalšie dôkazy, ktoré ťa presvedčia. Odkaz na argumenty, ktoré hľadáš, je uvedený v spomínanom článku, pod čiarou. Plný názov zdroja citovaného pod čiarou je: Anatomie, Physiologie, Pathophysiologie des Menschen, autori Gerhard Thews, Ernst Mutschler, Peter Vaupel, kniha má v 5. rozšírenom vydaní 686 strán. ISBN-10: 3-8047-1616-4 ISBN-13: 978-3-8047-1616-2. Ak ťa môj preklad dostatočne motivoval, dokážeš si relevantné informácie zohnať aj sám. Ber či neber.

Srdce určite nie je LEN mechanické čerpadlo, má ďalšie funkcie, predovšetkým elektrickú, endokrinnú, niekde som dokonca čítal, že existuje zvláštne spojenie mozgu (nervového systému a srdca). Autor knihy však podľa môjho názoru podáva v preloženej kapitole argumenty (z ktorých väčšina je podľa mňa logicky znejúca, ale mylná), a tie sa snažia dokázať, že srdce nemá mechanickú funkciu.
Argumentuje tým, že:
- srdce nie je na túto funkciu dostatočne veľké a silné (odsek 2)
- krvinky pasívne unášané krvným prúdom by kapiláry beznádejne upchali (odsek 3)
- krvinky sa dokážu aktívne pohybovať (odsek 5)
- krv sa v embryu pohybuje už v čase, keď srdce ešte nie je mechanicky aktívne (odsek 6)

Argumenty, ktoré spochybňujú vyššie uvedené tvrdenia som už uviedol predtým a opravil moje mylné tvrdenie o šírke kapilár.

To, čo tvrdím ja: Srdce má AJ mechanickú funkciu, okrem iných funkcií, pretože ak zastavíme mechanickú prácu srdca a ostatné jeho funkcie zachováme, človek umiera na zastavenie krvného obehu a nedostatok kyslíka. Preto si dovolím tvrdiť, že ak krvný obeh funguje aj pomocou iných mechanizmov ako prácou srdca, srdce má v procese obehu krvi nezastupiteľnú mechanickú úlohu, lebo ak sa zastaví, zastaví sa aj celý obeh.
To, čo podľa mňa tvrdí autor: Srdce nemá mechanickú funkciu, pretože…(odseky 2,3,5,6) a má len iné (v danej kapitole bohužiaľ neuvedené) funkcie.

Ďurino: Bol by si prosím, taký dobrý a aspoň naznačil, čo považuje autor knihy za základné funkcie srdca? Veľmi by ma to zaujímalo a v preloženej kapitole som na to nenašiel odpoveď. ďakujem

Autor spomínanej knihy sa opiera o vedecké poznatky, ktoré uvádza v poznámke pod čiarou. Ja citovaný zdroj nepoznám, ale po tvojom komentári mi to nedalo a behom minúty som si vygúglil napríklad toto: Učebnica „Anatomie:Kurzlehrbuch zum Gegenstandskatalog 1” od autorov: Karl-Josef Moll, Michaela Moll, 18(!). vydanie, uvádza na str. 141: „Kapiláry sú dlhé 0,5 – 1 mm. Ich priemer predstavuje 5 – 15 μm. Priemer niektorých kapilár je tak menší ako priemer erytrocytov, ktoré sa tak pri prechode cez tieto kapiláry musia deformovať.“

Myslím si, že autor článku (svojej knihy) nevylučuje, že srdce pomáha čerpať krv. Nie je to ani kľúčová myšlienka jeho knihy, iba okrajová kapitola, ktorú som si zvolil. Ak je však srdce iba mechanické čerpadlo, za ktoré ho školská medicína považuje, uvádza jednoduché argumenty, ktoré to spochybňujú. A tie nevyvrátiš. Prajem jasnú myseľ a pekný večer.

Tvrdenie: “A nakoniec ešte niečo, čo teóriu srdca ako čerpadla ihneď zmetie zo stola: U embryí sa zistilo, že krv sa pohybuje v usporiadaných dráhach už vtedy, keď srdce ešte vôbec nie je vytvorené, čiže ešte vôbec nie je funkčné ako také!”
nie je obhájiteľné, pretože srdce môže svoju mechanickú funkciu získať až časom a pre vedu môže byť toto tvrdenie zaujímavé v tom, že veda potrebuje objasniť, akým spôsobom sa krv v cievach pohybuje predtým, než ju začne poháňať sila srdcovej svaloviny.

Ďalšie neobhájiteľné tvrdenia: “Ďalší bod, ktorý by mal razom skoncovať s teóriou čerpadla: Červené krvinky majú tvar okrúhlych doštičiek s priemerom asi 7,5 μm, kapiláry svetlú šírku, ktorá nie je omnoho väčšia a v nespočetných prípadoch je dokonca menšia. Ak by krvné bunky boli pasívne unášané cez žily, čoskoro by celú sieť kapilár beznádejne upchali, pretože ako isto viete a môžete sa o tom presvedčiť jednoduchými pokusmi, každý plochý objekt sa natočí priečne k smeru prúdenia a zablokuje kanál. (Človek sa ide prechádzať vo vetre s roztiahnutým dáždnikom iba raz!). A nielen ploché objekty: Napríklad dav ľudí, ktorý je v prípade požiaru tlačený do východu z lokálu, ho upchá a nedostane sa von. Takáto pasívna preprava krvných buniek už čisto fyzikálne vôbec nie je možná.”

Pravda je, že normálna krvinka je disk s priemerom 7,5 μm, najmenšie kapiláry majú priemer 9 μm. Ak by boli niektoré menšie, logicky sa upchajú. Áno, ploché a diskovité objekty sa natočia priečne k smeru prúdenia, ale ak je priemer kapiláry väčší ako priemer disku, tak prejde. Áno – dav ľudí tlačený k jedným dverám ich upchá. Ak sú však pred dverami dvaja, tak pohodlne prejdu. Chcem tým povedať to, že kapilár v tele je TAK MNOHO, že každá krvinka si nájde svoj “východ” z kapilárneho riečiska jednou z týchto kapilár a ucpe sa ich len minimum. Navyše tkanivá trpiace nedostatkom kyslíka produkujú látky, ktoré podporujú tvorbu nových kapilár, ktoré nahradzujú vo veľmi krátkom čase tie, ktoré sa z akýchkoľvek dôvodov poškodili.

Tvrdenie: “Tiež sa ale vie, že krvinky sú (jednobunkové) živé organizmy, a ako také sa v zodpovedajúcom médiu dokážu aktívne pohybovať, ako autá na ceste, ktoré celkom zjavne tiež nie sú „čerpané“. A ako vie každý lekár, krvné bunky sa prispôsobujú svojmu okoliu, v úzkych kapilárach nadobudnú štíhly tvar24 a pohybujú sa cez ne pozdĺžne a nie – ako dáždnik vo vetre alebo autá v hromadnej zrážke – priečne. Okrem toho je známe, že priestorové rozdelenie krviniek v žilách je nápadne diferencované a krv sa v cievach, ako aj v srdci samotnom, pohybuje vo výrazných špirálach.25 – Takto sa pasívne čerpaná kvapalina vôbec nechová!”

Ak hodíte veľké (ale naozaj veľké) množstvo ľudí do Amazonky naraz, prúd ich rozptýli a bude odnášať smerom, ktorým rieka tečie nezávisle na tom, ako aktívne alebo ktorým smerom budú plávať. Červené krvinky (na rozdiel od bielych) nemajú možnosť aktívneho pohybu. Ich cytoskelet má predovšetkým opornú funkciu, aby krvinka dokázala odolať mechanickým vplyvom.

Na záver: túto stránku a Ďuriho preklady mám vo veľkej úcte, pretože sú informácie ako napríklad Germánska nová medicína, ktoré sú veľmi zaujímavé a je potrebné, aby sa medzi verejnosť dostali. Ja sám podporujem alternatívne pohľady na medicínu, ľudské zdravie, procesy liečenia a podobne. Na tento úrovok však musím reagovať, pretože “alternatívnosť” informácie ešte nezaručuje jej pravdivosť, aj keď argumentácia autora knihy znie na prvý pohľad logicky.

Keď už píšem, veľmi pekne Ti ďakujem Ďurino, že aj mne si sprístupnil mnohé materiály a filmy, ktorým by som po nemecky nerozumel