Cenzúra

Protislovenský denník SME cenzuruje odkazy na tento blog. Je to pravdepodobne aj pre tento článok. Na tomto blogu sú informácie, ktoré podľa neho nemáte vedieť :-).

Sympatické linky

Kto raz prekukne informačný mor, ktorým sme zavalení, a zistí, ako tento systém pracuje, veľmi rýchlo sa začne orientovať Kto to zatiaľ nedokáže, tomu ponúkam nasledujúce linky. Zoznam nie je vyčerpávajúci, ani zoradený podľa dôležitosti. Je to však dobrý odrazový mostík, ak chcete vedieť, čo sa okolo vás skutočne deje.

Bádateľ
Beo
Háčky a udice
Hlavné správy
Knihy, ktoré vám otvoria oči
Nadhľad dáva slobodu
Necenzurované stránky VP
Riziká v očkovaní
Rodná cesta
Sloboda v očkovaní
Slobodné médiá
Slobodný vysielač
Slovansko-árijské védy


České zdroje:
ac24
AEnews
Czech free press
Filmy, ktoré vám otvoria oči
freeglobe
Kanál Igor Chaun
Kanál Irena Areni
Leva-net
NWO Opposition
Orgo-Net
Prvopodstata
Sueneé
vlastní hlavou
wertyzreport

Biznis s vymyslenými chorobami

Nasledujúci film odhaľuje špinavé a neetické praktiky farmaceutických koncernov a úplatných psychiatrov, ktorí si v honbe za ziskom vymýšľajú psychiatrické diagnózy. Tieto takzvané choroby, vymýšľané v Spojených štátoch amerických (ako inak) pritom nemajú žiaden objektívny vedecký základ. Rozhoduje sa o nich hlasovaním!

Tieto umelé diagnózy vznikajú z jediného dôvodu. Kde je diagnóza, tam sa dá na ňu zaregistrovať “liek” a pri dobrom marketingu každá nová diagnóza predstavuje miliardové zisky (nie obraty, zisky!). V týchto špinavostiach im pomáhajú tzv. vedeckí psychiatri, ktorí za peniaze vyrobia akúkoľvek štúdiu na objednávku farmapriemyslu.

Pritom psychiatri a spol. nedokážu rozpoznať psychicky zdravých od psychicky chorých (pozri Rosenhanov experiment). Zato od stola vedia 2-ročnému dieťaťu diagnostikovať bipolárnu poruchu a predpísať chemické svinstvá, ktoré majú za úlohu dostať mozog do údajnej chemickej rovnováhy.

Pešiaci psychiatrie sú z psychofarmák nadšení. Kým tieto svinstvá neboli na svete, boli iba ošetrovateľmi v blázincoch. Takzvaní normálni doktori si z nich robili posmešky, že sú to  “skoro” doktori.

Teraz však môžu predpisovať! Konečne sú ozajstní doktori!

A preto z bežných emočných stavov robia diagnózy. A kde je diagnóza, tam je liečba v podobe psychofarmaka. A na konci je zisk. Za ním človiečik z rozhaseným mozgom. V niektorých prípadoch sa nezabije. Niekedy však áno. A niekedy zoberie so sebou viacerých.

Zákerné metódy však používajú nielen psychiatri, ale aj výrobcovia týchto psychosvinstiev. Jeden z obľúbených spôsobov, ako dostať ľudí na silne návykové psychofarmaká, sú bezplatné vzorky. Tie však nerozdávajú z lásky k blížnemu. Ich cieľom je navyknúť pacienta na liek, ktorý potom nedokáže prestať brať. Robia to rovnako ako drogoví díleri. Ťažko povedať, kto od koho túto “metódu” odpozeral. Funguje však dokonale.

Môžeme sa tváriť, že sa nás to netýka. Títo borci však pôsobia aj na slovenskom trhu. Nevyrábajú iba psychosvinstvá, ale aj toxické vakcíny pre našich drobcov. Myslíte si, že v prípade vakcín používajú iné metódy?

Nerobím si žiadne ilúzie. Biznis je biznis.

Chcú nám iba dobre…

Ponúkam prvú a druhú z troch častí tohto fascinujúceho dokumentu, nemecky so slovenskými titulkami. Ospravedlňte prípadné drobné medicínske nepresnosti… :)


Zdroj

Preklad z nemčiny a výroba titulkov ďurino, júl 2011.

VN:F [1.9.22_1171]
Rating: 4.3/5 (8 votes cast)
Biznis s vymyslenými chorobami, 4.3 out of 5 based on 8 ratings

15 comments to Biznis s vymyslenými chorobami

  • filip

    Najnovšie sa lúza zamerala na deti.Po masívnom očkovaní nie je núdza o hyperaktívnych jedincov a deti s poruchami pozornosti.
    http://www.youtube.com/watch?v=7qrG_6Ii8q8

    VA:F [1.9.22_1171]
    Rating: 0.0/5 (0 votes cast)
  • Flo

    Nedavno bol v zahranicnych zavislych mediach ohlas z Afiky – Stredoafricka republika:
    “zase nam zavrazdili lekara, mame ich malo a vrazdia nam ich, ten lekar ockoval deti”.

    Co k tomu dodat? Uz aj cernoskovia vedia, ze ak si chcu deti zachranit, nesmu ich dat ockovat.
    Ze by sme sa mali od nich ucit?
    nooo…nejde tu o zabijanie lekarov, ale na rovinu – nezasluzili by si?
    Tam si jednoducho vyrovnavaju ucty napriamo.
    My cakame, ze to niekto za nas urobi.
    Ano, urobia – naordinuju nam….tie cukriky.

    VA:F [1.9.22_1171]
    Rating: 5.0/5 (1 vote cast)
  • Patrikt

    Tak taketo video moze natocit len niekto kto nema v rodine ziaden pripad psychozy a depresie. Ja som u mojej partnerky po porode zazil co to je : myslela si o sebe ze je diabol, chcela spachat sebevrazdu, odmietala naseho syna : som zvedavy kto by jej okrem psychiatrov a praskou pomohol???!!! Je jasne ze tie lieky maju vela negativnych ucinkov, ale vysledok pouzivania liekov novej generacie : ktore boli odsudzovane je, ze dokaze normalne existovat a fungovat a neohrozuje zivot sebe a ludom okolo. Este raz : nezazit to : budem suhlasit 100% s filmom : kedze som to zazil : treba na to hladiet vzdy aj z ineho uhlu!!

    VA:F [1.9.22_1171]
    Rating: 3.0/5 (2 votes cast)
    • ďurino

      Skôr si myslím, že podnet na natočenie videa dali poškodení a ich pozostalí, prípadne rodičia detí…

      VN:F [1.9.22_1171]
      Rating: 5.0/5 (1 vote cast)
    • filip

      Aj ľudia užívajúci statíny (na cholesterol) sú presvedčení o tom,že im pomáhajú a bez nich by už boli mrtvi.Osobne takých poznám tucet.Pritom ide o podvod.
      http://www.celostnimedicina.cz/farmaceuticke-firmy-siri-lzi-o-pusobeni-leku-se-statinem.htm

      VA:F [1.9.22_1171]
      Rating: 5.0/5 (1 vote cast)
    • klara

      No, tak ja som to zas osobne zažila z tej druhej strany… Najskôr ma ako decko skoro zabili podávaním lieku Zoloft (-ale vážne, skončila som v nemocnici, nie na psychiatrickom oddelení, ale mala som z toho normálne vážne zdravotné problémy- normálne akože nie psychické), primár bol otcov kamarát a kázal Zoloft ihneď vysadiť. Potom toho na mne poskúšali ešte hodne – od Seroquelu a Zyprexy, po ktorých som prespala asi 18 hodín denne, “uhnala” si obezitu a problémy so srdcom, až po Abilify (neuveriteľne živé a desivé nočné mory, z ktorých sa nedalo zobudiť – podotýkam, že KAŽDÚ NOC) a Zeldox (vysypala som sa ako pri silnej alergii). Okrem toho antidepresíva ako Cipralex (anorgasmia), Trittico (v malých dávkach ani nepomáhal, ani neškodil) a Depant (živá mŕtvola). No, a keby len to – ono totiž na psychiatrickom oddelení to často funguje tak, že večer vojde do izby sestrička, nesúca krabicu s hypnotikami, a pacientov sa za radom pýta, či nepotrebujú niečo na spanie akoby išlo len o nejaké cukríky. Samozrejme si tam na to každý zvykne a potom žiada také lieky aj od svojho doktora, pretože zrazu bez nich nemôže spať (oficiálne sa môžu hypnotiká ako vysoko návykové lieky bezpečne podávať len dva týždne vkuse, lenže hospitalizácia na psychiatrii v priemere trvá 1-3 mesiace, takže nech si na to každý urobí názor sám). Ja som tak brala Stillnox, Hypnogen a potom Gerodorm päť rokov vkuse, až som si vypestovala pomerne ťažkú závislosť. K tomu som samozrejme ešte dostávala chuťovky v podobe benzodiazepínov – Frontin, Apaurin (=diazepam) a Rivotril, ktoré mi pri nekontrolovanom a hlavne dlhodobom užívaní tiež náramne “zachutili”. Doktorke navyše nebolo vôbec nič čudné na tom, že som si každé dva týždne chodila po ďalšie dve balenia takto návykových liekov podľa hesla: ,,Nepotrebujem drogy kupovať na ulici od dílerov, stačí mi zájsť za svojím psychiatrom.”
      Neviem, čo ma nakoniec osvietilo, a ešte v stave, v akom som bola (nerozprávala som, bola som dezorientovaná, trpela som výkyvmi nálad, nevedela som sa sústrediť, klepala som sa, nespavosť, strach zo všetkého a príšerná úzkosť sa stali mojimi stálymi spoločníkmi, čo som samozrejme riešila čoraz väčším prísunom benzodiazepínov), že som si uvedomila, že sa zo mňa stal normálny feťák. Vyhľadala som odbornú pomoc odborníka na závislosti. Prišla som k nemu s diagnózami ako
      nešpecifikovaná psychotická porucha, paranoidná schizofrénia, depresia, úzkostná porucha a porucha spánku. Po vysadení všetkých svinstiev (brala som naraz neuroleptiká-antipsychotiká, antidepresíva, anxiolytiká a hypnotiká v ozaj konských dávkach) som sa zrazu začala cítiť lepšie a nakoniec som vyhrala aj nad závislosťou. Momentálne sa, niekoľko rokov po vysadení “liečby”, stále cítim skvele a dúfam, že to tak aj ostane.
      Mimochodom musím ešte podotknúť, že keď som bola v nemocnici, tak mi tamtie diagnózy určili na základe nejakých testov, ktorých vyhodnotenie mi odmietli ukázať a pred ktorými ma napichali Haloperidolom a Tisercinom, napriek tomu, že som žiadne prejavy bludov alebo halucinácií nemala. Nikdy. Počas “testovania” som potom takmer nedokázala udržať otvorené oči.
      Nepochybujem, že niektoré psychické choroby skutočne existujú a nepochybujem ani, že existujú ľudia, ktorí nimi naozaj trpia. Takisto si nemyslím, že úplne všetky lieky na psychiku sú úplne zlé. Nedá sa všetko vidieť len čiernobielo. Len tu tvrdím, že je to všetko strašne zneužiteľné, pretože v psychiatrii neexistuje skoro žiadna kontrola. Pacient ani nemá právo nahliadnuť do svojho zdravotného záznamu, na nič neexistujú reálne testy, nie sú žiadne dôkazy na to, aby sa dalo niečo potvrdiť alebo vyvrátiť a vrana vrane oko nevykole.
      Nedávno som, po tom, ako som sa začala zaujímať o toto odvetvie, zašla pokusne za psychologičkou. Len tak, niečo si overiť. To by urobil asi každý, komu by tvrdili, že si síce nie je vedomý svojej ťažkej a závažnej choroby, ale napriek tomu na ňu bude musieť brať doživotne lieky. Pod kontrolou lekárov a rodiny, pretože sám nedokáže svoj stav objektívne posúdiť, a hoci sa mu zdá, že je úplne zdravý, odborníci na ňom na prvý pohľad vidia, že je s ním zle. Psychotické ochorenie totiž nie je niečo, čo sa dá len tak skryť. Nuž som navštívila psychologičku pod zámienkou, že je asi so mnou niečo v neporiadku, že som asi nejako divná, keď nie som pre druhých ľudí tak príťažlivá ako iné ženy v mojom veku. Z nášho rozhovoru vyplynulo asi toľko, že mám síce nižšie sebavedomie, ale inak som úplne v poriadku, no a s tým sebavedomím mi ona pomôže. Niekoľkokrát ma uistila, že som zdravá, že na mne nič nevidí, napísala to aj do správy, ktorú mi dala prečítať. To mi príde minimálne ako dobrý dôvod na zamyslenie sa.
      Psychicky chorí ale existujú, a súčasná psychiatria niektorým naozaj možno trocha pomôže tým, že ich načas utlmí, aby aspoň trochu budili dojem, že sú ok. Každopádne ja ale neviem O NIKOM, kto by sa z nejakej psychickej poruchy naozaj aj vyliečil, tak, že by už vôbec nemusel jesť lieky.
      Čo sa týka tej popôrodnej depresie, tak tá zvykne často odoznieť aj sama, akurát že keď ženu s týmto ochorením neutlmia včas, môže ublížiť sebe alebo dieťaťu. Takže si myslím, že v tomto konkrétnom prípade psychiatria naozaj pomohla, pretože bez zásahu lekárov by to pravdepodobne dopadlo tragicky.

      VA:F [1.9.22_1171]
      Rating: 4.1/5 (9 votes cast)
      • Bola som na tom veľmi podobne ako Klára… Lieky neberiem štyri roky, vôbec. A dávali mi toho dosť, dostala som sa aj so závislosti na Tramale, ktorý mi predpisovali na bolesti chrbta. Najhoršie veci som si zažila po Risperdale Consta (nočné mory, zastreté vedomie). Napísala som novelu Hugo, kde hovorím o tom, ako sa dá z tohto kolotoča vymaniť. http://www.eknizky.sk/docs/1334/hugo

        VA:F [1.9.22_1171]
        Rating: 5.0/5 (1 vote cast)
    • Hadus

      Tu sa ale bavime o vymyslenych diagnozach a nie o naozajstnych katastrofach… psychoza je kamaratka na cely zivot…bavime sa o hyperaktivite , depresii a podobnych veciach nie o tom ked su u cloveka pritomne bludy :) a halucianacie…tam uz len tlmit, tlmit a tlmit… to ale nie je liecenie ..

      VA:F [1.9.22_1171]
      Rating: 3.0/5 (2 votes cast)
      • Nesúhlasím, Hadus. Psychóza je veľmi často len vymyslená diagnóza. V mojom konkrétnom prípade to tak bolo. Ako si inak vysvetliť, že halucinácie som zažila až po začatí “liečby”, teda po aplikovaní antipsychotík? Človek je trochu inak poskladaný, nezapadá do všeobecne prijímanej šablóny normality, a už je tu akcia – násilné tlmenie a ešte násilnejšie prerábanie toho, s čím sa ten človek narodil a čo je možno dar, nie porucha.

        VA:F [1.9.22_1171]
        Rating: 5.0/5 (2 votes cast)
        • Ešte jedna otázka: Ako môže človek piaty rok žiť bez liekov, ak mu nahovorili, že tie lieky mu dopĺňajú látku v mozgu, bez ktorej nemožno fungovať, ale ktorá sa jemu sama od seba netvorí? Vtĺkali do mňa, že je to predsa ako pri cukrovke, nikto nenamieta proti liečbe inzulínom, ak sa mu v pankreasi netvorí. Dnes už viem, že aj s tou cukrovkou je to čisté klamstvo, práveže, ak človeku vnútime inzulín, jeho pankreas, ak ešte nejakú minimálnu činnosť vykazoval, nadobro ochromíme. Telo si vie vyrobiť všetko, čo potrebuje, ak ho v tom podporíme, hlavne stravou. Môj názor na liečenie akýchkoľvek chorôb je, že treba podporiť obranu a tvorbu zdravých buniek a že je pomýlené a scestné liečiť systémom vojny proti tej chorobe. A prečo ma to hnevá najviac? Pre ukradnutých dvadsaťpäť rokov…

          VA:F [1.9.22_1171]
          Rating: 5.0/5 (5 votes cast)
  • real

    zda sa, ze este nevymysleli psychofarmaka na liecbu chronickej obstrukcnej paranoje :) vela zdravia priatelia, aj bez zlych, zlych doktorov a nedajboze vedcov! :)

    VA:F [1.9.22_1171]
    Rating: 0.0/5 (0 votes cast)
    • ďurino

      tie hnusné decká, oni sa snáď zabíjajú schválne, aby tým dobrým psychiatrom a čestným výrobcom drog pokazili štatistiky… :)

      VN:F [1.9.22_1171]
      Rating: 5.0/5 (5 votes cast)
  • benedicta

    zdravim, ja som tiez presla “peklom” zvanym psychiatria. boli mi “diagnostikovane” diagnozy na zaklade toho, co som prave prezivala. prisla som o vsetko, o zazemie, buduce povolanie, skolu, rodina ma neprijimala, citila som sa sama, nevidela som zmysel v buducnosti. obcas sa to stane kazdemu, ze zazije obdobie, ktore nie je prave najlepsie a veci sa nakumuluju tak, ze to proste uplne v pohode nezvlada. ale to neznamena, ze je psychicky chory. ani ja som nikdy nevidela svoje psychiatricke zaznamy, hoci som bola dva mesiace hospitalizovana a dopovana liekmi ako fevarin, rivotril, rispen a ktovie ake dalsie este… diagnoza, s ktorou som odtial vysla, znela “nespecificke konverzne prejavy a krce”. diagnoza, ktora pod sebou zahrna tranz, posadnutost, nabozensky fanatizmus – a to len preto, ze som sa prejavovala ako normalna krestanka, ktora chodi do kostola a modli sa. este mi chceli pridat aj diagnozu histrionskej poruchy osobnosti, ktora bola davnejsie znama pod pojmom hystericka psychopatia. to som sa, samozrejme, ohradila a napokon len na moju vlastnu ziadost a naliehanie mi ju odtial vyskrtli. pytam sa, na zaklade coho mi ju teda urcili, ked mi ju potom tak lahko mohli odtial vyskrtnut? ked som o niekolko rokov neskor isla na nezavazny rozhovor s vychyrenym psychiatrom kvoli sebe samej, aby som si dokazala, ze som zdrava, povedal, ze nevidi na mne nic divne ani psychoticke. neskor ina psychiatricka mi povedala, ze diagnoza “nespecificke konverzne prejavy a krce” vyzaduje dobru davku osobnej viery psychiatra v jej ozajstnu existenciu. takze predsa, zeby niektore diagnozy neexistovali realne? podotykam, ze po prepusteni z blazinca som asi pol roka este uzivala lieky, potom som ich vysadila a vobec nic sa nezmenilo. moj zivot bol stale rovnaky ako pred psychiatriou, tie iste problemy… a dokazala som zit aj bez liekov. pocas hospitalizacie som necitila ziadne zlepsenie mojho smutku a podobne, iba utlmenie liekmi, takze som mala viac roboty s tym, aby som sa udrzala v bdelom stave a na nohach a nevlada som mysliet na ostatne problemy. toto bola cela terapia. je to uz sedem rokov, co ziadne lieky neuzivam a nic sa nedeje. nezomrela som, nezblaznila som sa. vystudovala som vysoku skolu, normalne pracujem v nemocnici pri starych umierajucich ludoch, chystam sa na doktorandske studium. nemyslim, ze skutocne chory clovek by to zvladol. jedine, co mi psychiatria dala, je “spolocensky neprijatelna stigma”, ktora sa so mnou vlecie stale. hoci by som si zlomila nohu alebo by som dostala zlcnikovy zachvat, v anamneze by bolo napisane, ze som bola liecena na psychiatrii. v kazdom doterajsom zazname to je, hoci sa to napr. zlomeniny vobec netyka… a mne to vadi, nepotrebujem, aby sa na mna ludia stale pozerali cez optiku psychiatrickeho pacienta… uz mam toho dost na cely zivot. skutocne, jedine, co ma dostalo z psychiatrie a dodalo mi silu vzopriet sa tomu systemu bolo vedomie, ze sa tam uz nikdy nechcem vratit a ze uz nikdy s tym nechcem mat nic spolocne. toto ma odtial naozaj dostalo, nie lieky. lebo si dobre pamatam, ze ked som isla za lekarkou so ziadostou o prepustenie, stacilo jej, ze som jej povedala, ze uz sa citim lepsie, ze necitim smutok ani strach (vtedy to vobec ale nebola pravda, moj stav bol rovnaky). a ona mi uverila a vypisala papiere na prepustenie… vonku ma cakali problemy s hladanim novej prace, noveho byvania, okruh priatelov sa hospitalizaciou znacne znizil… ale zase opakujem, mala som silu bojovat a nevzdat sa len preto, ze som sa uz nikdy na psychiatriu nechcela vratit, preto som aj lieky o kratky cas vysadila a u ambulantnej lekarky som sa uz neukazala. ono je totiz dost nebezpecne a neprijemne vyjst z blazinca, lebo ludia okolo vas maju tendenciu si vas viac vsimat a nie je problem pri vyroneni nejakej tej slzy urobit z toho aferu a zavolat na vas zachranku, ktorej povedia, ze ste boli lieceny na psychiatrii… a zachranari uz velmi dobre vedia, kam s vami. stalo sa mi to, poznam to. ked ma prijimali na psychiatriu, lekar mi dal podpisat suhlas s hospitalizaciou. ja som to podpisat nechcela, pretoze som nemala pocit, ze tam patrim. on mi povedal, ze ak to neurobim dobrovolne, pojde to cez sud. tak som podpisala… hoci som nijako neohrozovala seba ani okolie. nepopieram, existuju ludia, ktori potrebuju lieky – utlmenie, lebo inak nemozu sami so sebou zit alebo s nimi nemozu zit ini… ale aby kazdy vykyv nalady alebo zle obdobie v zivote boli vstupenkou do kolotoca psychofarmak a psychiatrickych liecebni, to je trapne… a zavana to ozaj len biznisom.
    vela stastia vsetkym!

    VA:F [1.9.22_1171]
    Rating: 5.0/5 (7 votes cast)
    • Slav

      … vypytajte si zdravotnu kartu od lekara …
      … a “nahodou” ju stratte … kým nenabehne “kóšer” cipova elektonicka zdr.karta o ktoru / do ktorej/ sa nam budu starat “kóšer priatelia” z Izraela
      co je niekde popisane v zaznamoch zdrav.oddeleni … to sa casom skartuje …

      VA:F [1.9.22_1171]
      Rating: 5.0/5 (4 votes cast)
  • michalmmm

    Mam kamarata, ktory po piatich rokoch prace v zahranici (kuchar v pizzerii) skoncil na psychiatrii – vraj sa jednalo o psychozu s nabehom na schizofreniu, psychiatri mu nasadili kopu liekov a vyhlasili, ze praca v zahranici jeho psychike skodi a nemal by ju robit uz nikdy viac a vraj v kuchyni je vela stresu, nech si radsej hlada nieco na Slovensku, vo fabrike, na polovicny uvazok, cize nieco psychicky nenarocne. Lenze on bol psychicky velmi silny clovek, ktory si vzdy a za kazdych okolnosti dokazal zachovat chladnu hlavu a nic ho nevyviedlo z miery, v zahranici pracoval rad a necitil, ze by mu to skodilo. LOGICKY – ak praca v zahranici plna stresu niekomu skodi, tak sa to prejavi okamzite a nie az po piatich rokoch. Psychiatri presvedcili aj jeho rodicov, ze je blazon. Rodicia sa k nemu spravali ako k sibnutemu, zakazovali mu pracu v zahranici, telefonicky oznamovali vsetkym pribuznym a znamym, ze syn sa im pomiatol a nutili ho brat lieky. On si cital na internete o psychozach a o schize, ale pochopil, ze problemy, o akych sa tam pise, on nikdy nemal, iba sa citil telesne zle, akoby kazda pizza, ktoru je, bola otravena nejakymi jedovatymi latkami, po jedle ho svrbeli usi, nos, palili ho pery, svrbela ho pokozka na rukach a casto maval herpesy a zavraty, dlhorocna chronicka unava vyustila do dvojdnovej nespavosti a zaslo to az tak daleko, ze nadobudol pocit, ze mu sibe a ze straca pamat a tento pocit bol realny, skutocny, az nakoniec zasiel k psychiatrovi a uz bola diagnoza psychoza na svete… Lieky uzival dva mesiace, potom ich svojvolne vysadil, usiel z domu a znovu sa zamestnal v zahranici, ale uz v inom meste a v inej restauracii. Dal si urobit testy na alergologii v krajine, v ktorej pracoval a ktorej jazyk uz po tolkych rokoch ovladal perfektne, vysla mu histaminova intolerancia a az vtedy pochopil, ze za jeho nahlym mierne zhorsenym psychickym stavom sa skryvala intoxikacia histaminom a za zlepsenim stavu urcite neboli psychiatricke lieky, ale zmena stravy, ved pizza, ktoru predtym jedol denno-denne, je doslova histaminovou bombou. Kombinaciou antihistaminik, Daosinu a prisnej diety sa mu stav zlepsil natolko, ze sa zrazu citil ako znovuzrodeny a lieky od alergologa dodnes nevysadil, lebo si uvedomuje ich dolezitost a co sa stravy tyka, ani raz nezhresil. Mohli mu uz potom slovenski psychiatri posielat predvolania a rodicia sms-ky, v ktorych ho prosia o navrat domov… Odvtedy uz uplynulo 12 rokov a dari sa mu vyborne, na psychiatrii nikdy viac nebol a na Slovensku tiez nie. Ved on vzdy vedel, ze praca v zahranici jeho psychike neskodi, ale pomaha, ale len pod jednou podmienkou: ZAKAZ JEDENIA PIZZE NA CELY ZIVOT!!!

    VA:F [1.9.22_1171]
    Rating: 5.0/5 (5 votes cast)

Leave a Reply

You can use these HTML tags

<a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <s> <strike> <strong>